Fotografia 1/24
Prievidzské „hlavné námestie“ už po rekonštrukcii okolo roku 1950. Takto možno datovať obrázok podľa stavu súsošia, ktoré má vyhotovené len nosné časti. Na pylóne bola dočasne umiestnená hviezda, ktorú v roku 1951 nahradila postava partizánky, keďže socha bohyne víťazstva Niké ideologicky nevyhovovala. Dláždenie v tvare symbolickej diagonálnej šachovnice vydržalo až do roku 2007, keď bolo rekonštruované do dnešnej podoby.
Severovýchodná strana námestia je najbohatšia na objekty zapísané do zoznamu Národných kultúrnych pamiatok. Z tohto pohľadu je ich na zábere deväť:
- Objekt Kláštora Nepoškvrneného srdca Panny Márie Kongregácie Dcér Božskej lásky (prvý zľava) bol odovzdaný do užívania v roku 1908. Budova pochádza z 18. storočia. V minulosti bol v ňom umiestnený dievčenský internát. Dnes je opäť kláštorom.
- Pamätník padlým v Slovenskom národnom povstaní z rokov 1946 – 1951, autori architekt Štefan Lukačovič a akad. sochár Rudolf Pribiš.
- Pastoračný dom Matky Františky (tretí zľava), pochádza zo 17. storočia, neskôr prestavaný. V súčasnosti sa v ňom nachádza predajňa náboženskej literatúry vydavateľstva Lúč. Dom darovala rodina Filatzovcov sestričkám mariánkam z vďaky za doopatrovanie.
- Pôvodne klasicistický dom z 18. storočia (štvrtý zľava), niekoľkokrát prestavovaný do dnešnej podoby, jeho majiteľmi je prievidzská obchodnícka rodina Kardošovcov.
- Taktiež klasicistický dom z konca 18. storočia (piaty zľava), ktorého majiteľmi je rodina Beckova.
- Trojičný stĺp vo svojej histórii niekoľkokrát zmenil miesto. Do súčasnej polohy bol umiestnený v rámci rekonštrukcie námestia ukončenej v roku 1951. Autorom súsošia sv. Trojice (tzv. Trojičného stĺpu) je významný barokový sochár Dionýz Stanetti. V roku 1797 bol doplnený reliéfom sv. Rozálie čím zmenil svoj charakter na Morový stĺp, ako vďačnosť obyvateľov mesta za ukončenie moru. Naposledy reštaurovaný v rokoch 1992 – 1995.
- Socha sv. Floriána, umiestnená v rohu malého Pribinovho námestia stála pôvodne pred tzv. richtárskym domom Polereckých na Drevenom rínku, neskôr premenovaného na Hurbanovo námestie. Po zániku Hurbanovho námestia a následnom reštaurovaní bola socha umiestnená pred kráľovský dom (spomínaný v roku 1550), ktorý v súčasnosti nesie názov Monarch.
- Kostol sv. Bartolomeja je známy aj pod názvom farský kostol, pochádza zo 14. storočia. Názov kostola nesie meno apoštola a patróna garbiarov sv. Bartolomeja. Podobizeň patróna mesta niesla pôvodne aj mestská pečať, ktorá bola v 17. storočí zmenená na dnešný motív kľačiaceho anjela. Dôvod tejto zmeny, ktorá je v súčasnosti akceptovaná aj v mestskom znaku, nie je historicky vysvetlený.
- Objekt, ktorý Prievidžania poznajú pod názvom Dom služieb (veľký dom vpravo) je poslednou Národnou kultúrnou pamiatkou nachádzajúcou sa na zábere. Do dnešnej podoby bol postavený okolo roku 1904. Predtým na tomto mieste stála prepriahacia stanica diaľkovej poštovej cesty nazývanej Magna Via, spájajúcej Viedeň so sedmohradským Sibiu.